Tento blog končí, iný začína :)

26. května 2013 v 10:29 | SiS |  Denníček
Ahojte moji drahí :)

Určite ste si všimli, že som sem už dlho nič nepridala a tak, chcem vám pekne poďakovať za vernosť a návševnosť, za aktivitu na tomto blogu. Musím tento blog pozastaviť. Ešte chvíľu ho nechám, aby ste si to tu všetci stihli prečítať. Začalo sa mi to tu dosť vymykať z pod kontroly a celý ten príbeh, ktorý som písala bol zlý. Síce, niektorým sa páčil, ale s odstupom času sa mi naňho dosť zle pozerá.. Ale písať neprestávam, blog mám nový a to www.siskastyle.blog.cz
Jeden z dôvodov zmeny je aj to, že sa mi nepáčil názov blogu. :D
Ospravedľnujem sa :) a rada vás pozývam na môj aktuálny blog, kde budem aktívnejšia a kde budem písať, to čo ma baví :)
 


 



Ako na falošné tiramisu? Zvládne každý :)

9. listopadu 2012 v 17:40 | SiS |  Ako na to..


POTREBNÉ PRÍSADY

Tortová forma, funkčný mixer :-))), piškotiky, silnu kávu, rum, dve nátierkové maslá( v lepšom prípade bez papriky a pažítky :-) ), dve smotany na šlahanie, cukor (vanilkový je lepší než obyčajný), kakao.

POSTUP PRÍPRAVY

Uvaríme silnu kávu, taku silnu až sa nedá pit.Rozhodne nie instantu. Ak nemáme žiadny kávový stroj, stačí zalievanu precedit. Necháme vychladnut. Nátierkové maslá vyklopíme do misy, zasypeme 5-6 polievkými lyžicami cukru a zalejeme smotanou. Slaháme elektrickým šlahačom, kým narátame do 90.Pre tých, čo sa mýlia a namiesto počítania sa začnu modlit: 3 Otčenáše, 2 Zdravasy, jedenkrát Sláva. Stačí, máme hustý krém. Tortová forma je vhodná, lebo sa v nej dezert dobre porcuje. No môže bytˇ aj misa, potom ale jediný spôsob je jest priamo z nej velkou lyžicou :-))). Dno formy pokryjeme piškotami. Dôkladne polejeme kávou. Dôkladne polejeme rumom. Dôkladne je viac, ako by sme si mysleli, že sa zdá, ale skončíme skôr, než bude tekutiny viac ako piškot. Na piškoty kydneme polovicu krému, uhladíme, olížeme lyžicu. Druhá vrstva piškot je rozložená a poliata ako prvá. Druhá vrstva krému je kydnutá rovnako ako prvá a uhladená hladšie ako prvá. Lyžica je olízaná ako prvýkrát, zvyšky krému z misy sa už lahšie vydoluju prstom. Uhladenu tortu dôkladne posypeme cez sitko kakaom. Aspon milimetrovu vrstvu. Posýpanie v tejto fáze má tu výhodu, že kakao od krému navlhne, takže pri jedení hrozí zadusenie sa len pažravostou :-))), nie kakaovým práškom. Zákusok potrebuje odpočívat cez noc v chladničke. Na druhý den sa krája ako torta. Nikto nevie ako dlho vydrží, lebo nevydrží viac ako dva dni :-))).

Návod na pletenie náramkov pre začiatočníkov

1. listopadu 2012 v 14:58 | SiS |  Ako na to..

n íkov

Návod na pletenie náramkov pre začiatočníkov

Jednoduchý návod, ako začať pliesť náramky priateľstva. V návode si ukážeme, ako upliesť jednoduchý prúžkovaný náramok.


Na začiatok budete potrebovať ľubovoľný počet bavlniek, najlepšie 6 alebo 8, pričom samozrejme nemusíte všade použiť inú farbu.
1.Od každej bavlnky si odstrihneme jednu niť cca 1 metra a na konci ich zviažte uzlíkom. Do neho zapichneme svorku, ktorú si niekam uchytíme.
2.Usporiadame si nite do poradia, v ako ich chceme zapletať a začneme zľava. Prvý uzlík spravíme s prvou niťou vľavo, ktorú vrchom previažeme s druhou. Niť utiahneme tak, aby sme uzlík posunuli smerom nahor.
3.Rovnako pokračujeme s touto niťou po ďalších, až s ňou vyrobíme uzlík cez všetky nite a dostaneme sa s ňou úplne vpravo. Uzlíky by mali mať určitý sklon.
4.Až dôjdeme nakoniec, zoberieme ďalšiu niť úplne vľavo a zopakujeme s ňou postup viazania uzlíkov postupne cez všetky nite.
5.Takto pokračujeme až kým náramok nemáme dostatočne dlhý. Na konci úrobíme cop, rovnako aj na druhom konci, kde vytvorený uzol rozviažeme. Náramok priateľstva tak máme hotový.

Príbeh na eMtú - 36. časť

31. října 2012 v 18:50 | SiS |  Príbeh na eMtú
Ponoril sa do vody a vynoril sa až tesne pri mne. Vyzeral ako mokrá ovečka. Bol chutný. Rukami ma oblapil a ja som si ho nohami príputala. Stále mi chcel dať pusu. Aj ja jemu. Spomenula som si na jeden článok v tínedžerskom časopise, ako upútať pozornosť a dať najavo chalanovi, že sa chce dievča bozkávať. Hodila som naňho zvodný pohľad, oblizla si pery a už to išlo. Hihi. Dal m
i tú najsladšiu pusu na svete. Sladkú ako med. Bola som v siedmom nebi. Naše pery sa len jemne dotkli na asi tri sekundy. Odtiahol sa, aby skontroloval môj výraz v tvári. Ten výraz sa mu páčil. A mne sa páčila pusa. Páčilo sa mi všetko spojené s Ilkom. Obšťastnil ma druhým bozkom. Dlhším, intenzívnejším, nástojčívejším. Nohami som ho pricvakla. Po chvíľke vášnivého bozkávania som medzi nohami ucítila niečo, čo sa zväčšovalo. A tvrdlo to. Čo to asi tak mohlo byť? Myšlienkami som už bola v jeho bermudách, no musela som sa ovládať. Maťko so mnou nič nechcel mať. Zatiaľ nič intímne. A preto sa mi páčil. Len jeho kamošovi sa to nepáčilo. Protestoval. Páčilo sa mi, že sme sa pekne oslovovali. Miláčik, chrobáčik, zlatino, kuriatko, drobec, brčkoš, sexoš, a tak ďalej. Ale nič sme spolu nemali. Aj keď by sme veľmi chceli. Možno to už aj je vzťah. Určite je. Ale nevymedzili sme si ho nejakou zásadnou otázkou, či spolu budeme chodiť. Prišlo to tak spontánne.
"Drobec? Ideme na záhradu? Trochu sa opaľovať?" - spýtal sa ma.
"Jasné." - rozpačito som odpovedala. "Alebo by sme radšej mohli ísť do izby. Teraz bude najväščie slnko. Nie je vhodné, aby sme sa šli slniť."
"Dobre cica, počkám ťa v tvojej izbe." Jediným pohybom vyskočil z bazénu a bol vonku. Nestihla som sa naňho ani usmiať, už bol fuč. Ostala som ešte chvíľku sedieť na kraji bazéna. Ľúbim ťa. Pomyslela som si. Ale nedokážem ti to povedať. Niečo ma brzdí. Možno, že je to tak skoro. A rýchlosťou blesku som zmenila city a ľudí, ku ktorým som ich cítila. Keď som si myslela, že by už mohol byť naštelovaný na posteli a čakať na mňa, vyštartovala som. Najprv do kúpeľne. Vycikať sa a rýchlo sa osprchovať od toho nechutného chlóru. Obliekla som si čierne čipkované nohavičky a žlté tieľko so Spongebobom. Vlasy som si vyfúkala fénom a spravila si vysoký cop. Ešte som sa v zrkadle obzrela a rýchlo som prebehla chodbou rovno do izby. Ležal tam. Presne ako som ho tam chcela mať. S červenými líčkami a úsmevom na tvári. Oči sa mu leskli, akoby vypil pol litra vodky. Hihi. Lahla som si na voľnú polovicu postele, otočila som sa k nemu a uštedrila mu božtek na noštek. Potom sa postavil a mieril k dverám.
"Chrobáčik, kam ideš?" - pýtala som sa ho.
"Idem si zapáliť. Ideš so mnou?"
"No, počkaj ma." Obliekla som si šortky a šla dole za ním. Sadli sme si do altánku. Vytiahol z vrecka akési papieriky a tabak. Začal si šúlať cigaretu. Bolo to vtipné, ale nedalo mi to: "Nechceš radšej normálnu cigu?"
"Nie, toto mi viac šmakuje." - zasmial sa. "Ušúlam aj tebe?" Skoro som zdechla.
"A tak daj." - povedala som. Myslel si, že vtipkujem. Ale brala som to vážne. Nech si nemyslí, že neviem fajčiť. Keď som sa vrátila z L.A., začalo byť všetko hektické. Život na zemi. Nová škola, noví ľudia. To bola až príliš veľká záťaž na nervy. Tak som sa pridala k partii fajčiacim spolužiakom. A viete ako to je na strednej škole. Kto nefajčí, neni s nami, hej hej hej. Nie je frajer, nezapadá do kolektívu. Ale keď som zmaturovala, povedala som si, že je na čase prestať. Štyri roky ničenia si pľúc. Ale fajčenie som nevylúčila úpne. Zapálim si, keď sa cítim veľmi veľmi zle, alebo keď som v neskutočne obrovskom strese. Preto mám v dome asi dve krabičky cigariet. A teraz som si priniesla z Ameriky ďalšie dve. S Ilkáčom sme si pomaličky bafkali ušúlanú cigaretku a bolo nám fajn. Tak sme ostali sedieť vonku až do večera. Lahla som si na lavičku tak, že som si hlavu položila na jeho kolená. Začal ma hladkať, prstami mi prechádzať po líci, po nose, po perách. Vyvolal vo mne miernu vlnu vzrušenia. Mala som chuť postaviť sa, zhodiť ho na zem a silno ho pomilovať. Ale nemôžem mu ukázať, že som tak rýchlo povoľná. A on pokračoval. Rukou prešiel nižšie ku krku a približoval sa závratnou rýchlosťou k môjmu dekoltu. Bol nesmelý. Tak som mu dopomohla.
"Ja viem, že si chceš chytiť." Určite som bola červenšia než čili paprička.
"No, ehm, áno." A on bol červenší ako ja. Hihi. Komická situácia. Rukou mi vošiel pod tielko. Cítila som ho.

Príbeh na eMtú - 35. časť

31. října 2012 v 18:48 | SiS |  Príbeh na eMtú
Stál tam on a možno chcel byť mojím snom. Ale nie, k veci. Myslela som si, že snívam. Stál tam Maťo. Nie, nie ten debil. Bol to Farmárik. Skoro som sa rozplakala. Ani neviem prečo.
"Ahoj. Neruším?" - nerušil.
"Nie. Prečo si prišiel?" Moja nálada zjavne vzrástla.
"Môžem nachvíľku vojsť?" - galantne sa spýtal a ja som mu rovnako odpovedala: "Ale jasné, prepáč, poď ďalej". Chvíľu otáľal
, ale vošiel.
"Stratil som kľúče, tak som sa prišiel spýtať, či si ich tu náhodou nenašla."
"Vieš čo, ani som ich nehľadala. Teda, ani keby som vedela, že si ich stratil, tak by som ich nehľadala. Lebo dnes bol fasa deň." Bolo vidno, že ho zaujalo to, čo som povedala.
"Nechceš mi porozprávať, čo sa stalo s Maťom?" Keď som sa pozerala do jeho očí, hneď som sa mu začala spovedať. Neuveriteľne ma upokojoval. Objal ma a hladil po vlasoch. Rozplakala som sa. A poriadne. Dobre sa mi plakalo v jeho objatí. V jeho objatí sa mi robilo dobre všetko.
"To bude dobré, miláčik. Ja ti s tým pomôžem." Miláčik? To ako ma nazval? Páči sa mi to. Z jeho úst to znie tak... tak sladko. Pri ňom žiaden Harich neexistoval.
"Maťko? Nechceš tu so mnou ostať na noc?" - spýtala som sa s nádejou v hlase. "Mám tu s tebou zostať? Fakt? Vážne?" - pýtal sa vážne, no pritom sa kútiky jeho úst dvíhali stŕmo nahor. Roztomilo gúľal očkami a dodal: "Keď si to želáš, ostanem s radosťou."
Ostal tu prvú noc, ostal tu druhú noc, bol so mnou piatu noc. Za tých pár dní som zažila s Farmárikom kopec srandy, celkom sme sa zblížili. Zistila som, že je to strašný romantik. Úplne najväčší. A vie variť. Síce nie ako šéfkuchár, ale vždy ma potešil chutnými raňajkami. Na obedy sme chodili prevetrať môj cadillac do mojej obľúbenej pizzerie, boli sme dokonca aj u babky. Tá nám pripravila fajnové bryndzové halušky. Mne špeciálne syrové s prepečenou slaninkou. Lebo s ním som sa už nemusela skrývať. Mohla som ho v pokoji predstaviť babke a dedovi. Síce zatiaľ iba ako kamaráta. Ale iba zatiaľ. Hihi. Debil ma donútil vypnúť si mobil. Nedalo sa s ním existovať. Stále mi zvonil a vibroval vo vrecku. Debil ma stále otravoval.
"Lexie? Budeš chodiť na koncerty aj po tom, čo sa stalo? Lebo ja by som ťa tam chcel, ale pochopím, keď ostaneš radšej doma." - pýtal sa ma, keď sme ležali na lehátkach pri bazéne. No nie je zlatý? Vymyslel mi novú prezývku, len aby mi nepripomínal debila.
"Neviem, toto je vec, o ktorej budem ešte dlho premýšľať. Vlastne už len týždeň. Do koncertu v Trnave. Ale zrejme by som sa naňho mala vysrať. A ísť tam kvôli tebe. Len a len kvôli tebe. Lebo ty si mi strašne veľkou oporou a ja chcem, aby som zase ja bola oporou pre teba na koncertoch." Maťko sa postavil a načahoval ku mne ruku. Nechcela som mu podať tú moju, lebo som s istotou vedela, že skončím v bazéne. Očami ma presvedčil. Druhou rukou som sa už chystala zapchať si nos, no on si ma k sebe pritisol a silno ma objal.
"Poznáme sa veľmi krátko," - zdvihol mi jemne bradu hore, aby sa mi pozeral do očí, "určite to vieš, ale ja som k tebe začal niečo veľmi silného cítiť. Pri našom prvom stretnutí pohľadov, si ma očarila." - pomaly sa približoval. Presne ako vo filme. Nečakal na moju reakciu. To sa mi páčilo. A keby sa mi to nepáčilo, strelím mu facku. Nahla som hlavu na bok a zavrela oči. Zrazu som pred sebou videla Haricha. Zľakla som sa, spanikárila som a šmykla sa do vody. Maťo ma už nestihol zachytiť, ale smial sa mi. Úplne najviac. Potom skočil do vody a plával ku mne.



Príbeh na eMtú - 34. časť

31. října 2012 v 18:46 | SiS |  Príbeh na eMtú
Lenka je osoba, ktorú ľúbim najviac na svete. Je to miláčik. Tá ma vždy vie utešiť. Aj keď som silná a mňa nič len tak nerozhodí. No toto bola riadna pálka. Moje srdce utrpelo zranenie a riadny šok. Viete čo? Jeho rodičia o ničom nevedeli. Laco povedal, že sa s ním riadne porozpráva. Toto sa nerobí. Teta Ivetka sa mi zaňho ospravedlňovala a ja zase jej, že mi je ľúto, že ho posielam pr
eč, ale inak to proste nejde. Strašne sa hanbila. Ale hanbiť sa má on. Vzájomne sme sa pochopili, aj keď som cítila pocit... viny? Možno krivdy. Ale prd. Prečo ja? Nech má on výčitky svedomia. Prajem mu ich. Také silné, že sa zblázni.
Keď posledná Harichovská noha vykročila z domu, tresla som dverami na znak "pokoja". Akonáhle debil zmizol, cítila som slobodu. Nie že by som bola pri ňom ako otrok. Jednoducho som na nič nemyslela. Sadla som si na gauč a sedela som na ňom asi tri hodiny bez toho, aby som niečo robila. Len som sedela a na nič nemyslela. Posledné kvapôčky slanej vody sa mi v očiach zasušili. Zrazu som si spomenula na Lenku a jej posledné slovíčko "Farmárik". V hlave sa mi začala vynárať ozvena tohto slova. Harich, to bola jedna veľká minulosť. Nečakala som, že sa z toho tak rýchlo dostanem. Myslela som, že to bude ako vo filme, kde sa dievča po rozchode so svojim partnerom uzavre do seba, nevychádza z domu a začína žiť s mačkami. Tak nič. Tentokrát to nie je môj prípad. Už dosť! Aj s Harichom, aj s Farmárikom! U neho nemám šancu ani za mak. Dajte mi všetci svätý pokoj. Vybrala som sa do izby po mobil a zavolala som Nikki. Povedala som jej čo sa stalo v skratke. A už sa k tomu nechcem vraciať. Nikki okamžite chcela prísť, ale povedala som jej, aby nechodila. Potrebujem byť sama. Tá sa hneď zľakla, či si niečo nechcem spraviť. Uistila som ju teda, že som možno trochu crazy, ale šibnutá ešte zatiaľ nie som. Aj keď... ak by som ostala s Harichom, šibózu mám zaručenú. Ostala som sedieť na posteli a hrala sa s mobilom. Na pár sekúnd ma napadla hriešna myšlienka, ale rýchlo som ju zahnala späť. Rozhodla som sa, že spravím niečo konečne aj v tomto dome. Už sa tu nedá žiť a ja nemôžem stále preskakovať otvorený kufor. Celý som ho vybalila. Kozmetiku a hygienické pomôcky som odložila do poličky v kúpelni, roztriedila som si špinavé prádlo, vzala ho do práčovne a nakôpkovala som si ho. Keď som už bola pri práčke, nahádzala som tam bielu várku a dala som ju na deväťdesiatku. Prázdny kufor som odložila pod postel a začala som sa len tak prechádzať po dome. Nerobilo mi to dobre. Každý kúsok v dome mi pripomínal Martina. Do kelu, čo sa mám presťahovať? Pri mojom bezcieľnom blúdení a lovení v myšlienkach ma prerušil zvonček. Ja ju zabijem. To bude Nikki. Ona naschvál prišla. Presvedčiť sa, či som ešte nažive. Či som nespadla do práčky, alebo ja už neviem. Bežala som otvoriť dvere, no na moje prekvapenie to Nikki nebola. Bol to niekto úplne iný. Niekto, koho by som vôbec nečakala.

Príbeh na eMtú - 33. časť

31. října 2012 v 18:45 | SiS |  Príbeh na eMtú
Pozrela som sa na prázdne miesto vedľa mňa. Ležal tam Maťov mobil. Asi mu vypadol z vrecka. Chcela som mu ho zaniesť. Ale ten mobil na mňa priam kričal: "Prezri si ma! Som tvoj!". Nikdy by ma nenapadlo hrabať sa v cudzom telefóne. Vlastne som to ani nespravila. Iba som si pozrela kontakty. Celeste? Opíšem si číslo, možno sa mi zíde. Janko Bendig? Tomu volať nebudem. Maťko Ilko? Presne t
oto som potrebovala. Hneď som si ho opísala a uložila ako Farmárik. Ďalej som ani nepátrala. Položila som mobil tam, kde ostal predtým a o stotinu sekundy sa otvorili dvere, v ktorých stál Maťo. "Zabudol som si mobil. Môžem?" - sladko sa na mňa usmial. "Jasné. Ty môžeš všetko." - odpovedala som. On sa na mňa pochybovačne pozrel: "Naozaj všetko?" Bez rozmyslu som povedala: "Áno." Nestačila som si ani uvedomiť, že sa s ním rozprávam, už ležal vedľa mňa. "Ani sa ťa nedotknem. Chcem len vedľa teba ležať. A pozerať sa na teba, ako zaspávaš." - pošepkal mi do uška. Pri jeho slovách sa mi vtisli slzy do očí. Pritisla som sa k nemu a hneď som pri ňom zaspala. Sníval sa mi jeden sen. Proste sa vôbec nemenil. A celú noc. Stála som s Maťom vo výťahu a nekonečne sa mi vysmieval. Stále. Výťah nechcel zastaviť. Myslela som, že zošaliem. Trhlo ma zo sna a zistila som, že už je ráno. Teda asi pol jedenástej. Maťo tam stále ležal. A nespal. Chytil ma za ruku a spustil: "Rozmýšľal som celú noc. Vôbec som nespal. Neviem, ako ti to povedať." Zľakla som sa. "Deje sa niečo?" - s vážnou tvárou som sa spýtala. "Deje. Za tie 2 mesiace čo si bola preč, sa udialo strašne veľa. Veľa som si uvedomil. Ale ty za nič nemôžeš." "Prosím ťa, nekrúž okolo horúcej kaše, nehraj formu a vysyp to!" Pokračoval: "Zamiloval som sa do niekoho iného." Nastalo ticho. Aj moje slzy sa zľakli a nevystrekli. Spadla mi sánka a pozerala som naňho ako zmyslov zbavená. Stlačil mi ruku: "Ale aj teba ľúbim." Čakal na reakciu. Po chvíli, keď som sa ako tak spamätala, povedala som: "Mňa ľúbiš, ale ju miluješ. Kto je to? Poznám ju?" Už som na sebe začínala pociťovať jemné náznaky hystérie. "Alex, ja fakt neviem, čo robiť. Ja sa nechápem a najradšej by som si jednu uvalil po hube. Na tvojom mieste by som sa opľul." "Kto je toooo?" Ovládli ma emócie poháňané záchvatom zlosti. "Nepoznáš ju. A možno áno. Raz príde deň, kedy ti ju predstavím. Ver mi. Ale najhoršie na tom je, že aj ona je zamilovaná do mňa. A ešte horšie je, že už spolu tak trochu chodíme." A vtedy som sa neovládla. "Ty si hajzel! Takto ma zradiť? Ty si ma podviedol! Na čo si vlastne včera prišiel? Na čo si mi robil party? A ešte si sa chcel so mnou aj vyspať! Postavila som sa a išla k nemu. Nedala som mu facku. Ja som mu pridrbala päsťovku. Krvácal mu nos. Zrazu som nevedla, ako som to spravila. Prečo? Radšej som v zúrivosti a tak trochu aj v ľútosti vybehla z izby a zavrela som sa do hudobnej miestnosti. Zamkla som sa. A všetky pocity som napísala na papier. Aj slzy na ňom ostali. Opäť som vošla do izby a zakričala na neho: "Vypadni! Už ťa nechcem vidieť!" Takéhoto výstupu som sa vždy vyvarovala. Telenovela. Ale extrémne situácie si vyžadujú extrémne konanie. "A so svojou rodinou si to vyrieš ty! Lebo ja nemám to srdce a ani silu ich vyhodiť. Ale ty sa nejako domov dostať musíš!" Odišiel z izby a ja som ostala na posteli plakať. Zachvíľu nadomnou stála osoba. Tá najzlatšia osoba, ktorú poznám. Lenka. Prišla ku mne a začala ma utešovať. Objala ma a uisťovala ma, že to bude dobré. A že aj ju sklamal brat. Lenka sa na mňa usmievala s tým, že sa jej podarí rozosmiať ma. Veru sa jej to podarilo. Lenka je pre mňa niečo ako prenosné slniečko. O ňu prísť nikdy nechcem. To by som radšej umrela. "Alex?" - opatrne ma zavolala. "Áno, slniečko?" - opätovala som jej úsmev. "Farmárik." Dala mi pusu na líco a odišla.

Další články


Kam dál