Odraz osvietenského myslenia v slovenskej klasicistickej literatúre (Kollár, Hollý)

6. března 2012 v 9:18 | SiS |  Škola
Integračné procesy v SNO
Po následných 2 desaťročiach 18. storočia nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti slovenskej literatúry. Najdôležitejšou úlohou v SNO bola integrácia slovenskej literatúry a kultúry na základe jednotnej národnej myšlienky. Z tohto hľadiska možno vytvoriť 4 fázy SNO.
1. FÁZA: 17. a 18. storočie (1780-1820). Tolerančným patentom sa zrovnoprávňujú náboženstvá. Tolerovali sa 2 náboženstvá a to Budhizmus a Islam. V roku 1787 Bernolákovci kodifikovali slovenčinu na západoslovenskom základe. Jeho jazyk prijali iba katolíci. V roku 1789 vznikla činnosť Slovenského učeného tovarišstva.
2. FÁZA: začiatkom 19. storočia (1820-1835). Vznikol Slovenský čitateľský spolok Pešti. Vznikol spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Medzi naj osobnosti tohto obdobia patrili Ján Hollý, Ján Kollár, Pavel Jozef Šafárik a Martin Hanuliak.
3. FÁZA (1835-1843) + 4. FÁZA (1843-1849). V roku 1843 bola uzákonená slovenčina na stredoslovenskom základe (nárečia) na fare v Hlbokom (Štúr, Hurban, Hodža).

Slovenské učené tovarišstvo: vzniklo koncom 18. storočia
v Trnave, bola to kultúrno osvietenská spoločnosť. Na čele boli Bernolák a Fándly.

Na lýceu v Bratislave bola založená Katedra reči a literatúry Slovenskej. Medzi prvé časopisy a noviny sa zaraďujú Prešpurské noviny a Staré noviny literárniho umení.

Slovenské osvietenstvo
Osvietenská próza - prevažovali vecné žánre v literatúre, ako diela zo zemepisu, dejepisu a iných. Ľudovovýchovná literatúra, ktorá sa orientovala na výchovu ľudových vrstiev, ako hospodáriť, ako si vysvetliť prírodné javy. Vznikala aj národno-vlastenecká literatúra.

Anton Bernolák: v roku 1787 uzákonil slovenčinu. Medzi jazykovedné práce patrí Jazykovedno kritická rozprava o slovenských písmenách. Bernolák písal svoje diela pomocou princípu píš ako počuješ.
Napísal diela Slovenská gramatica (Gramatika Slavica)
Etymológia slovenských slov
Slovník slovenský, česko-latinsko-nemecko-uherský, toto dielo patrí medzi Bernolákovo celoživotné. Tento slovník vyšiel v 6 zväzkoch.

Juraj Fándly: bol zástancom Bernolákovho spisovného jazyka, šíri osvetu medzi vtedajším slovenským ľudom - učí ich ako lepšie hospodáriť v dielach ako: Piľní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch a včelách rozmlúváňí, Slovenský včelár, Ovčár.
Je autorom knihy Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom, v ktorej kritizuje žobravé rády, ktoré zneužívajú poverčivosť ľudí. Kritizuje to, že mnísi upustili od telesnej práce, poukazuje na bohatstvo kláštorov a že mnísi sú príťažou spoločnosti.

Fándlyho stanovisko vyvolalo veľké pobúrenie v cirkevných kruhoch čoho následkom bolo, že mal zakázané literárne tvoriť. Jeho ďalšie rukopisy boli zhabané (spálené, zakázané) a bol odsúdený na väzenie u františkánov.

Jozef Ignác Bajza: napísal 1. slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti. Tento román Bajza napísal západoslovenským nárečím. Pravopis si vytvoril sám. V tomto románe je René synom Benátskeho kupca. Vydáva sa na dobrodružné cesty, pretože hľadá unesenú sestru Fatimu. Putuje po takých krajinách ako Turecko, Egypt, Taliansko kde zažíva dobrodružné príbehy. Cez Viedeň sa dostáva na Slovensko a všíma si život ľudí na dedinách. Kritizuje chyby všetkých spoločenských vrstiev (zemepánov, poddaných a cirkevnú vrchnosť). Kvôli tomu bol tento román nakoniec zakázaný.
V diele Slovenské dvojnásobné epigrammata kritizuje ľudské slabosti ale aj samotných Bernolákovcov.
J. I. Bajza sa sám považuje za významného človeka.

Pavel Jozef Šafárik: narodil sa v Kabeliarove na Gemeri. Jeho 1. literárne práca boli básne Tatranská Múza s lyrou slovanskou.
P. J. Šafárik sa venoval dejepisu, filozofii, prírodným vedám. Vydal zbierku ľudových piesní. Napísal Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí. V tomto diele poukázal na to do akých skupín delíme slovanov. Do západnej patria Slováci, Češi, Poliaci a Lužický Srbi. Do východnej patria Rusi, Ukrajinci, Bielorusi. A do južnej patria Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci a Bulhari.
Medzi jeho najúspešnejšie dielo môžeme zaradiť Slovanské starožitnosti. Tu sa zasa zaoberá osudmi Slovanov do 10. storočia. Vlastne až do prijatia kresťanstva. Dokazuje, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, sú starobylým národom a že popri Grékoch, Rimanoch a Nemcoch, aj Slovania tvorili európsku kultúru.
P. J. Šafárik bol tvorcom myšlienky slovanskej vzájomnosti. Táto myšlienka bola pre našich národných buditeľov veľkou posilou. Podporovali ju aj Kollár a Hollý.

Ján Kollár: narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina. Študoval v Nemeckom Jene. Pôsobil ako evanjelický kňaz v Budapešti. Na sklonku života na Viedenskej univerzite. Vo Viedni aj zomrel.
V nemeckom prostredí si uvedomuje, aká má nemecká mládež silné vlastenecké cítenie a ako sa snažia Nemci zjednotiť všetky nemecké krajiny. Zároveň si uvedomuje silu nemeckej rozpínavosti a podceňovanie iných národov, najmä slovanských. Podporoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Uvedomuje si, že slovanské kmene na nemeckom území zanikli (Lužický Srbi). Hovorí o tom v úvodnej básni Slávy Dcéra.

V predspeve píše:
"Aj zde leží zem ta před okom mím slzy ronícim, nekdy kolébka, nyní národu mého rakev".
Kollár si uvedomuje, že všetky slovanské národy s výnimkou Ruska sú neslobodné, a preto vyzýva Slovákov aby sa priklonili k "Velikému Dubisku" = Rusku.

V Jene sa Kollár zoznámil s Friderikou Schmidtovou. Volal ju Mína. Zobral si za manželku až po 16 rokov známosti. Mínu ospevuje v básnickej zbierke Básne Jána Kollára ale samozrejme aj v Slávy Dcére.
Toto dielo pozostáva z Predspevu a z 5 spevov.
0. Predspev
1. Labe, Rén, Vltava
2. Dunaj
3. Léthe - slovanské nebo
4. Acheron - slovanské peklo
Okrem smútku, ktorý vyjadruje v Predspeve v súvislosti zo zánikom slovanských kmeňov v Nemecku, vyzýva Múzu "Umku" aby mu pomáhala pri tvorbe tejto skladby. V Predspeve sa predstavuje ako humanista, ktorý si váži človeka a jeho slobodu.
"Sám svobody kto hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok".

1. spev je venovaný Míne a ich láske k Jene a lúči sa s Mínou. Svoje srdce rozdelil na dve polovice. 1. venoval Míne a 2. venoval vlasti. Mínu ospevuje ako symbol krásy a charakterizuje ju ako dievča, ktoré je ideálom slovanskej devy. Má všetky slovanské vlastnosti ich dievčat.
"Láska je všech velkých skutkú zárod,
a kdo nemiloval, nemúže ani znáti co je vlast a národ".
Cit k Míne mu splýva s láskou k vlasti.

V 2. a 3. speve sa prechádza po slovanských krajoch, ktoré sú vyznačené riekami. V 4. speve oslavuje všetkých slovanských dejateľov. A nakoniec v 5. speve odcudzuje neprajníkov Slovanov.
1. spev má názov Sála ( rieka ) - autorov ľúbostný denník, v ktorom sa vyznáva zo svojej láske k Míne ( F. Ch. ), predstavuje ju v rozličných podobách, spomína na krásne časy, ktoré s ňou prežil, napokon sa s ňou lúči - sľubuje jej vernosť.
2. spev má názov Labe-Rén-Vltava - básnik tu putuje po slovanských krajinách, vyznačenými riekami. Smúti nad osudom ponemčených lužických srbov a utrpením vlastného národa, žiali nad rozpínavosťou Nemcov v Čechách, východisko vidí vo vlastenectve a svornosti Slovanov.
3. spev má názov Dunaj - autor prichádza na Slovensko, hovorí o národnom utrpení a vyjadruje vieru vo veľkú budúcnosť Slovanov. Zjavuje sa mu mŕtva Mína, túži zomrieť aby sa stretli vo večnosti.
4. spev má názov Léthe ( slovanské nebo )- básnik putuje po slovanskom nebi a ospevuje všetkých tých, ktorý uskutočnili veľké činy v prospech národa.
5. spev má názov Acheron ( slovenské peklo )- zatracuje tu všetkých nepriateľov a nezištlivcov slovanstva.
Najdôležitejším motívom básnickej skladby je láska k zemi a k vlasti. Kým na začiatku svoje srdce rozdeľuje medzi Mínu a vlasť, neskôr mu oba city splývajú.

Osnova skladby Slávy Dcéra: Mína je dcérou Matky Slávy. Bohovia ju stvorili preto aby sa stala symbolom slovanskej budúcnosti, aby Slovanov postavila medzi popredné národy sveta

Kollár sa snažil o kultúrne zblíženie Slovanov. Uznával 4 spisovné jazyky: Ruský, Poľský, Česko-slovanský a Srbsko-chorvátsky. Vyzýval aby sa zakladali slovanské katedry a aby sa vymieňali knihy medzi národmi. O tom hovorí vo svojej rozprave O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečím Slovanov.
Kollár vydal ľudové piesne Národné spievanky.

Ján Hollý: narodil sa v Borskom Mikuláši pri Šaštíne. Študoval v Skalici, Bratislave a v Trnave. Ako kňaz pôsobil v Poledime, Hlohovci a Maduniciach pri Piešťanoch. Po požiari na fare utrpel popáleniny a odišiel ku priateľovi Lachovičovi na Dobrú vodu kde aj zomrel.
Prekladal do bernolákovčiny Homéra, Vergília a Ovídia. Písaval v háji Meíč pod 100-ročným dubom.
Medzi je naj eposy patrí epos Svätopluk. V tomto diele čerpá námet z 9. storočia. Rastislav čelí náporu východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť Veľkú Moravu a slovanské kmene. Úspešne vzdoruje a čo sa nepodarilo franským vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synovca Svätopluka. Vydáva Rastislava Nemcom. Nemci Rastislava oslepia a uväznia. Ale nakoniec uväznia aj Svätopluka. Epos sa končí víťazstvom Svätopluka a prijatím kráľovskej koruny na jeho hlavu. V tomto epose vystupuje mnoho postáv ako Slavomír, Cyril atď...

Ján Hollý sa so začiatku priklonil k jazyku Antona Bernoláka. Prekladal diela z Antiky. Neskôr sa priklonil k štúrovmu spisovnému jazyku. Je známi svojimi eposmi Svätopluk (1833), Cyrilometodiáda (1835) a Sláv (1839).

"Spívam, jak hroznú Svatopluk na Karolmana vedl vojnu, i jak vítez, seba aj svoj od jeho vlády oslobodil národ, nepodlehlý stal sa panovník a znovužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov".
Tento epos je jednoznačne písaný v duchu ideí SNO.

Epos Cyrilo-metodiáda, v ňom opisuje príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ich život, pôsobenie a víťazstvo nad intrigami nemeckých biskupov.
Epos Sláv, v tomto epose je všetko vymyslené. Stvárnil tému, ktorá nemá konkrétne historické pozadie (pramene), hovorí o bojoch pokojamilovných Slovákov s lúpežnými Čudmi (kmene). O víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži "Sláv" - hl. postava eposu.

Ján Chalupka: jeho meno je spojené so začiatkami slovenskej dramatickej tvorby.
Napísal významnú hru Kocúrkovo, alebo len aby sme v hanbe nezostali. Kocúrkovo je malé mesto v ktorom žijú napr. Pán z Chudobíc - pôvodom zeman, školský inšpektor - človek, ktorý sa nerád hlási k svojmu slovenskému pôvodu, často používa latinské a maďarské výrazy i keď niekedy skomolené. Inšpektor chce aby učiteľ Sloboda učil deti po maďarsky. V kocúrkove žije aj čižmársky majster Tesnošil Jánoš. Jeho žena Tesnošilka má záujem aby si učiteľ Sloboda zobral za ženu ich dcéru. Učiteľ Sloboda (uvedomelý Slovák) odmieta učiť deti po maďarsky a vezme si za ženu dievča do ktorého sa zaľúbi. Je symbolom nastupujúcej generácie Štúrovcov a odmieta žiť malomestským spôsobom života.
Medzi Chalupkove ďalšie diela patria hry Všetko naopak, Trasorítka, 13 hodina, StarúšPlesnivec. Zo začiatku Chalúpka písal v češtine, ale neskôr prepísal svoju tvorbu so spisovnej slovenčiny.
Napísal aj román Bendeguz, v ktorom autor zosmiešňuje maďarský šovinizmus (prevyšovanie národa).
 


Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.